Sci-fi filozofia: Séria verejných prednášok
KONCEPT SCI-FI FILOZOFIE: Žáner sci-fi predpovedal niektoré scenáre, ktorým momentálne čelíme, no budúcnosť je iná, než o akej sme kedy snívali. Mali sme založiť novú spoločnosť na Marse, ale namiesto toho sme závislí od sociálnych médií. Možno 21. storočie bude iné ako sen, pretože ľudstvo sa snaží posúvať svoje hranice bez jasnej vízie. Vízia dobrého života a koncept zmyslu dobrého života sú výzvy, ktoré filozofov vždy fascinovali. Niektorí súčasní filozofi sa domnievajú, že by sme sa mali pokúsiť prekonať obmedzenia nášho druhu vyvinutím nových foriem (ne)prirodzeného výberu založeného na inteligentnom výbere, ale koho to bude voľba a pre akú inteligenciu sa rozhodneme?
Séria Sci-fi filozofie vychádza z predpokladu, že by sme sa mali pokúsiť preklenúť priepasť medzi predpoveďou a realitou, vedou a obyčajom, vedcami a širokou verejnosťou, minulosťou a budúcnosťou. UCM CB organizuje Sci-fi filozofiu ako verejnú sériu prednášok venovaných diskusii o budúcich víziách odborníkov z rôznych oblastí prospešného ľudského bádania. Prednášky sú otvorené pre všetkých účastníkov, ktorých zaujímajú témy doby, ktorá jedného dňa príde.
Séria začala v roku 2018 a organizuje ju UCM CB s veľkorysou podporou Agentúry pre rozvoj výskumu a vývoja, Katedry filozofie a aplikovanej filozofie, Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a záujem, duch a pozitívne vízie všetkých zúčastnených.
Westworld - Zničujúce hračky alebo nádej pre ľudstvo?
Mgr. Ivan Lacko PhD. / Malý Berlín, Trnava / 9.10.2018
Úspešný televízny seriál Westworld (2016 – 2018) ponúka zaujímavú sondu hyperrealistického sveta zábavného parku, v ktorom humanoidní androidi vytvárajú prostredie určené na rozptýlenie bohatých návštevníkov. V preddefinovaných rámcoch vopred naprogramovaných naratívov sa ľudskí návštevníci stretávajú s humanoidmi, ktorí nielenže vyzerajú a konajú rovnako ako ľudia, ale niektorí z nich zápasia s uvedomovaním si vlastnej existencie.Už takmer klasická asimovská téma (spracovaná v množstve ďalších knižných aj filmových diel, napr. vo filmoch Blade Runner či Ex Machina) sa tak dostáva do roviny diskusie týkajúcej sa technologickej singularity – teda javu, keď umelá inteligencia prevýši schopnosti a možnosti ľudskej inteligencie.Seriál Westworld zatiaľ odvysielal dve sezóny po osem epizód – kým v prvej išlo hlavne o proces, v ktorom si humanoidi uvedomujú svoje „ja“, v druhej je v centre pozornosti práve prepojenie ľudského intelektu s komplexnou výkonnosťou počítačov. Do popredia sa dostávajú aj etické a technické otázky súvisiace s vylepšovaním človeka, spomalením či dokonca zastavením starnutia, resp. uploadovaním ľudského vedomia do softvéru. Dokonalá imerzívnosť zážitku v zábavnom parku Westworld je však predovšetkým zrkadlom vývoja ľudskej civilizácie a druhu homo sapiens – vo všetkej jeho tvorivosti, jedinečnosti, súťaživosti, sebestrednosti a brutalite.
Automatizácia krásy: O paradoxoch technického a estetického vylepšovania človeka
Mgr. Juraj Odorčák PhD., Mgr. Peter Takáč / Malý Berlín, Trnava / 5. 11. 2018
Ako sa cítite, keď nemáte pri sebe smartfón? Možno je smartfón skvelá technológia. Možno je smartfón technológia, ktorá spôsobuje nevhodnú závislosť. Kritika ľudskej závislosti na technológii ale nie je fenomén posledných desaťročí. V západnom myslení je už od čias antiky kritizovaný tzv. paradox automatizácie: Technologické a estetické vylepšovanie človeka môže viesť k degenerácii a deštrukcii človeka. Paradigmatickým príkladom súčasného technologického vylepšovania človeka je plastická chirurgia. Pôvodne terapeutický zámer plastickej chirurgie sa presunul na estetické vylepšovanie človeka. Súčasné technologické a estetické vylepšenia sú už tak rozsiahle, že nie je na ľudskom tele miesto, ktoré by nebolo možné vylepšiť. Budeme v 21.storočí čeliť technologickej a estetickej segregácii ľudí do kategórií podľa rozsahu telesných vylepšení? Ustúpi plastická chirurgia genetickému dizajnovaniu človeka a môže byť krása automatizovaná?
Ôsmy deň stvorenia: Editovanie ľudských génov
prof. RNDr. Peter Sýkora PhD. / Malý Berlín, Trnava / 4.12.2018
V apríli 2015 skupina čínskych vedcov publikovala výsledky historicky prvého experimentu cieleného pozmenenia génov v ľudských raných embryách. Podarilo sa im to pomocou novej revolučnej technológie editovania DNA známej pod skratkou CRISPR/Cas9. Takéto zásahy do embryí sú dedičné, čo znamená, že sa budú prenášať na všetky nasledujúce generácie. Tieto pokusy vyvolali po celom svete obrovskú odozvu a nastolili základnú etickú otázku – majú ľudia právo meniť ľudský genóm? Napríklad v snahe opraviť mutácie spôsobujúce dedičné ochorenia? A čo ak pôjdu ďalej a nebudú len opravovať, ale vylepšovať ľudskú DNA, dizajnovať genetickú výbavu budúcich ľudských pokolení, vytvárať nového posthumánneho človeka? Nech sú odpovede na tieto kontroverzné otázky akékoľvek, jedno je isté – to, čo bolo donedávna čírou fantáziou tvorcov science-fiction, sa stáva realitou.
Technická kontrola lásky
Mgr. Juraj Odorčák PhD. / Malý Berlín, Trnava / 9.4.2019
Takmer polovica manželstiev sa vraj skončí rozvodom. Problémy ľudského párového spolužitia neunikli ani neurovedeckému výskumu. Rastúci počet publikácii naznačuje spojitosť medzi láskou a biochemickými reakciami mozgu. Láska je biochémia a biochemické reakcie môžeme riadiť. V budúcnosti teda možno budeme riadiť lásku alebo docielime, že sa možno láska nikdy neskončí. Ako sa zmení láska, ak si ju budete môcť kúpiť v lekárni? Mali by sme sa obávať jej biotechnologickej kontroly? Prednáška sa venuje analýze etických problémov biotechnologického vylepšovania lásky.
Nepríťažlivosť krásy budúcnosti
Mgr. Bogumiła Suwara PhD. / Malý Berlín, Trnava / 7.5.2019
Môže veda ovplyvniť príťažlivosť umenia? Bude budúcnosť patriť nepríťažlivej kráse? Súčasné umenie siaha čoraz častejšie po škaredých či doslova odpudzujúcich námetoch namiesto ambície potešiť diváka zobrazením krásy. Telesná krása akoby patrila dejinám umenia, ucelené príbehy skôr pokleslej literatúre. Dnešných tvorcov fascinuje nielen prekračovanie hraníc telesnosti, rozprávania, ale tiež samotného obrazu a vizuality. Aj fascinujúce vedecké zistenia poskytujú umelcom príležitosť prekračovania spomínaných hraníc toho, čo ešte považujeme za krásne. Umelecké práce nielen využívajú či napodobňujú výsledky vedeckého výskumu, ale niekedy ich dokonca špecifickým spôsobom rozvíjajú a dopĺňajú či vytvárajú futuristické vízie, kde nepríťažlivosť sa stáva krásou.
„Liečenie“ génov (O génovej terapii)
prof. RNDr. Peter Sýkora PhD. / Malý Berlín, Trnava / 8.10.2019
Pokračovanie prezentácie o úprave ľudského genómu predstavuje nové fakty a objavy. Prináša etické úvahy o CRISPR a odráža medzinárodnú reakciu akademickej obce a vlád.
Prísľuby a riziká pre ľudstvo
prof. Peter Sýkora PhD., Jana Tomašovičová PhD., Juraj Odorčák PhD. / Malý Berlín, Trnava / 7.11.2019
Emergentné technológie sú definované ako rýchlo rastúce radikálne nové technológie s odhadovaným významným vplyvom na ľudskú spoločnosť v budúcnosti. Nejednoznačnosť a neistota vznikajúcich technológií zároveň vyvolávajú technooptimistické očakávania, ako aj vážne obavy z možných nechcených a nepredvídateľných negatívnych dôsledkov po ich zavedení do širšej praxe. A kvôli svojej radikálnej novosti emergentné technológie spochybňujú aj rôzne tradičné filozofické a etické koncepty, zavedené metódy hodnotenia rizík, riadenie i politiku vedy a techniky, komunikáciu medzi vedou a verejnosťou, postupy v rámci i mimo medicínskej oblasti.
Noc filozofie / Ypsalon 2019 / O filozofoch, ktorí chcú biotechnologicky zmeniť ľudstvo
Mgr. Juraj Odorčák PhD. / Malý Berlín, Trnava / 21.11.2019
Často si spájame nádej a prísľuby s novými technológiami, nemajú však len pozitívne dopady na budúcnosť ľudstva. Úvahy o budúcom využití biotechnológií menia filozofiu. Donedávna panovala vo filozofii zhoda na tom, že biotechnologické zásahy majú slúžiť len na terapeutické účely. Niektorí filozofi však argumentujú, že biotechnológie majú byť použité aj na vylepšenie človeka. Každý človek má byť slobodný. Každý človek má mať slobodu biotechnologicky meniť svoje vlastnosti. Ľudstvo sa teda najlepšie vylieči, keď ho biotechnologicky zmeníme.
Sci-fi demokracia: Vláda idiotov či vláda nadľudí?
PhDr. Jozef Lenč, PhD. / Malý Berlín, Trnava / 10.12.2019
Demokracia – vláda ľudu, s ľudom a pre ľud. Jedna z kľúčových charakteristík demokracie z 19. storočia, ktorá výrazne ovplyvnila aj pozitívne vnímanie demokracie v súčasnosti. Systému vlády, ktorý v najväčšej možnej miere garantuje dodržiavanie ľudských a občianskych práv a spravodlivé prerozdeľovanie zdrojov. Podľa Fukuyamu, mala demokracia definitívne ovládnuť svet – byť jediným, racionálnym politických usporiadaním budúcnosti.
Sci-fi filozofia: Problém vymierania
Mgr. Pavlína Bakošová / Malý Berlín, Trnava / 9.6.2020
Podľa niektorých odborníkov bude ľudstvo v 21. storočí čeliť existenčným hrozbám terminálneho globálneho charakteru. Takéto hrozby implikujú nielen poškodenie prostredia, ale aj ohrozenie celkovej biodiverzity nášho sveta. Vedci z Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) hodnotia problematiku vymierania ako závažnejšiu než je dnes problém klimatických zmien. Degradácia pôdy, strata biodiverzity, klimatické zmeny sú tri rôzne tváre jediného prejavu: čoraz nebezpečnejšieho vplyvu ľudských rozhodnutí na zdravie prírodného prostredia. Filozoficky sa tým ľudstvo ocitá v situácií, kedy ohrozuje nielen seba, ale takmer všetko živé na planéte, ktorá je zatiaľ jeho jediným možným domovom. V rámci dnešného filozofického uvažovania s Mgr. Pavlínou Bakošovou o budúcnosti ľudstva sa detailnejšie pozrieme na problematiku vymierania, existenčných hrozieb a niekoľkých filozofických stanovísk k tomu, kam spejeme a čo nás tam čaká. Ľudstvo sa ocitá na križovatke možných variantov formovania vlastnej budúcnosti. Hrozí, že červená zasvieti skôr než si stihneme uvedomiť, čo je potrebné spraviť, aby sme dostali zelenú. Prežijeme, alebo vymrieme ako dinosaury?
